Samovražda...Zase raz vydarená téma týždňa.Ak mám pravdu povedať neviem aký mám na ňu názor.Ešte pred niekoľkými rokmi bola každodennou súčasťou môjho života.Samozrejme toto nie je téma "Napíšte svoj smutný príbeh" a tak sa vrátim k meritu veci.Neodsudzujem to.Chápem aké je to stratiť všetko a mať dojem,že už nič na svete ťa nenapĺňa...Okrem smrti.Celé dni a noci rozmýšľaš o tom aká je smrť.Veríš že to je niečo lepšie než tento posratý život.Upadáš do temnoty jediné čo okolo seba vnímaš je tá hlboká depresia,ktorá tak skľučuje.Stále viac a viac túžiš siahnuť po niečom čo ťa toho hrozného pocitu raz a navždy zbaví.Tvoja myseľ je zatemnená a myslíš už len na to jediné.A keď už to konečne skoro urobíš a celý tvoj život ti prebehne pred očami za dve sekundy.Uvedomíš si,že to možno nie je to jediné východisko...Žiaľ horšie je to,ak si to neuvedomíš a dokončíš začaté.Pre niekoho je samovražda koniec trápenia a pre niekoho začiatok nového života vo svetle a kráse života...Nie depresií a temnote.Ak sa dostaneš na úplné dno,že jediným východiskom bude pre teba samovražda a nakoniec sa stade akoby zázrakom vyhrabeš,zmení ťa to.Celý tvoj pohľad na tento svet.Už bude o niečo menej posratý a ty si začneš užívať tie lepšie stránky života a prehliadať tie horšie.

...Ale nie vždy všetko končí takýmto Happy Endom.Stáva sa to čoraz častejšie,že mladé baby alebo chalani siahajú po žiletke a režu sa...Stále hlbšie a hlbšie až napokon...Chápem ich pocity.Chápem prečo to robia.A neodsudzujem to.Je mi ich ľúto.Lebo ony nemali také šťastie ako ja,že mali okolo seba ľudí ktorí im pomohli...

Neviem či sa to dá nazvať "Mojim názorom na Samovraždu" skôr by som povedala,že je to pohľad človeka,ktorý niečo také zažil...A verte mi...nie je to nič príjemné...